Európska vesmírna agentúra (ESA) a Ruská vesmírna agentúra sa dohodli na spolupráci v rámci projektu ExoMars. Prvá sonda s týmto názvom by mala letieť na Mars v roku 2016. Na missi mala pôvodne participocať ESA spoločne s americkou NASA. Po radikálnom zoškrtaní rozpočtu NASA však musela americká strana prehodnotiť svoju účasť na tomto projekte a NASA od spoločnej misie ExoMars odstúpila.
Americká sonda Mars Science Laboratory sa v súčasnosti nachádza vo vizuálne takmer rovnakej vzdialenosti od Zeme a od Marsu. Pri pohľade na svoju materskú planétu Zem a na Mars sa z jej polohy javia obe vesmírne telesá ako dve rovnako veľké planéty. Táto vzdialenosť však nie je rovnaká, nakoľko je Mars fyzicky oveľa menší ako Zem. Pozrite si ako vidí MSL Curiosity Mars a ako vidí pri spätnom pohľade planétu Zem. V súčasnosti je už sonda bližšie k Marsu ako k Zemi.
Sonda NASA Mars Reconnaisance Orbiter zaznamenala zaujímavý vzdušný vír na povrchu Marsu. Vír prachu bol približne 800 metrov vysoký. Sonda ho zaznamenala pomocou palubnej kamery s vysokým rozlíšením (HiRISE) ešte dňa 16. februára 2012, keď prechádzala ponad oblasť s názvom Amazonis Planitia na severe Marsu. V tejto oblasti je pravdepodobný výskyt týchto vzdušných vírov častejší. Taktiež sú tu ľahšie pozorovateľné, keďže povrch Marsu je v tejto oblasti viac pokrytý povrchovou horninou jemnou ako piesok alebo prach.
Na najnovšej fotografii rovera Opportunity na Marse, ktorá bola zhotovená poskladaním viacerých snímkov, vidno vrstvu usadeného prachu. Tento prach sa usadil najmä na solárnych paneloch rovera. Vietor a poveternostné podmienky, ktorým musí rover Opportunity čeliť na červenej planéte už 8 rokov sú drsné, avšak rover doteraz úspešne odoláva a prináša kvalitné výsledky vedeckým tímom na Zemi.
Európska sonda Mars Express je opäť v plnej operačnej prevádzke po štvormesačnej prestávke, ktorá bola nutná z dôvodu výpadkov pamäťovej jednotky na palube sondy. Po zistení drobných výpadkov ešte pred 4 mesiacmi ju vedecký tím uviedol do režimu bez vedeckých experimentov. Problémy s 12 gigabitovou pamäťovou jednotkou, v ktorej sú uložené všetky softwarové procesy potrebné k ovládaniu jednotlivých palubných prístrojov na základe povelov zo Zeme sú však vyriešené.
